Kdesi na jahodovej farme na Floride prebieha skúšobná prevádzka robota, ktorý dokáže rozpoznať zrelé plody, pozbierať ich a zabaliť. Pracuje rýchlejšie než ľudské ruky, presnejšie a, samozrejme, bez únavy.
Takéto roboty prenikajú aj do ďalších oblastí poľnohospodárstva, ktoré sa často považuje za jeden z najmenej technologicky závislých sektorov. Podľa výskumnej spoločnosti Mordor Intelligence mal trh s automatizáciou a mechatronikou v poľnohospodárstve v roku 2018 hodnotu US$ 3,4 miliardy a v rokoch 2019 až 2024 by mohol rásť s CAGR viac než 24 percent.
Prijímanie automatizácie v poľnohospodárstve poháňa viacero faktorov. V kombinácii s praktikami, ako je pestovanie v interiéri, môžu roboty pomôcť zvýšiť úrodu v prostredí, kde sa nevyspytateľná klíma stáva veľkým problémom. Nedostatok pracovnej sily navyše trápi farmárov na celom svete.
Poľnohospodárstvo je segment, ktorý zahŕňa viaceré rôzne druhy procesov. To znamená, že je tu mnoho úloh, ktoré roboty dokážu vykonávať. Pozrime sa na päť hlavných oblastí, v ktorých autonómne stroje prinášajú zmenu.
Zber a trhanie
V súčasnosti ide o najobľúbenejšiu úlohu pre roboty v poľnohospodárstve. Hoci trhanie ovocia znie jednoducho, celý proces nájdenia plodu, posúdenia, či je dostatočne zrelý na zber, a následného odtrhnutia bez poškodenia vôbec jednoduchý nie je. Vyžaduje kombináciu pokročilého strojového videnia, obratných robotických prstov a navigačných systémov.
Rameno, ktoré ovocie zbiera, by malo byť prispôsobené druhu plodu, ktorý má trhať. Napríklad maliny si vyžadujú jemnejší dotyk než jablká či pomaranče – to sa dosiahne vhodnou kombináciou senzorov, lineárnych aktuátorov pre poľnohospodárstvo a ozubených kolies udržiavaných v optimálnej konfigurácii
Regulácia buriny
Teraz sú tu roboty, ktoré dokážu precízne prechádzať poľom a striekať mikrodávky herbicídu výhradne na buriny, čím obmedzujú dopad na životné prostredie a zvyšujú celkovú efektivitu. Strojové videnie a umelá inteligencia (AI) umožňujú týmto robotom odlíšiť buriny od plodín. Niektoré z nich majú dokonca druhú kameru, ktorá po nastriekaní herbicídu nepretržite monitoruje účinok na burinu. Farmári sa roky spoliehali na plošné postrekovanie herbicídmi, aby odstránili buriny z polí. Plodiny sa geneticky upravujú, aby herbicídom odolali, no proces negatívne vplýva na životné prostredie a zároveň postupne robí buriny tolerantnými voči chemikáliám.
Rez, prebierka, kosenie a pod.
Podobne ako pri zbere a trhaní si úkony, ako rez a prebierka, vyžadujú jemné ruky, ktoré vedia, kde strihať. Úkony ako kosenie sú o čosi priamočiarejšie, preto už vidíme veľa snahy priniesť na trh robotické kosačky na trávu.
Fenotypizácia
Fenotypizácia označuje proces posudzovania zdravotného stavu rastliny na základe jej fyzického vzhľadu. Hoci to môže znieť jednoducho, na veľkých farmách ide o únavnú úlohu, keďže každú rastlinu treba preskúmať zvlášť.
Našťastie, roboty to uľahčujú. Pomocou senzorov, ako sú meteorologické monitory a hyperspektrálne tepelné kamery, dokážu tieto stroje merať rozmery rastlín; následne ich možno poslať do počítača, ktorý vytvorí prediktívne modely rastu. To pomôže farmárom vopred zistiť, či rastlina potrebuje zvláštnu pozornosť.
Triedenie a balenie
Z pohľadu farmára ide o posledný krok výroby, ktorý vyžaduje šetrnú manipuláciu s produktom a zároveň správne balenie. Tieto činnosti sa môžu vykonávať v prostredí s nízkou teplotou, aby produkty vydržali dlhšie. Roboty sú v tomto segmente ideálnym nástrojom, pretože na rozdiel od ľudí môžu pracovať v akomkoľvek prostredí.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
O autorovi
Prasanth Aby Thomas písal rozsiahlo o odvetviach globálnej bezpečnosti, automatizácie a inteligentných technológií. Je senior novinár a technologický reportér a spolupracoval s viacerými publikáciami v Indii aj v zahraničí. Získal magisterský titul z medzinárodnej žurnalistiky na University of Bournemouth, Dorset.